Na prvý pohľad išlo o bežné vyučovanie v 6. ročníku. Lavice, výkresy, nožnice, lepidlo. Už po pár minútach však bolo jasné, že tentoraz nepôjde len o zapisovanie poznámok. Hodiny občianskej a výtvarnej výchovy sa prepojili do jedného celku a tému „Naša vlasť – Slovensko“ žiaci spoznávali trochu inak, než sú zvyknutí.
Najskôr sa trieda zmenila na priestor pre rozhovor. Žiaci premýšľali nad tým, čo pre nich znamená Slovensko a ako sa dá krajina spoznať aj bez mapy. Postupne sa dostali k štátnym symbolom – znaku, vlajke, hymne a pečati. Spoločne hľadali odpovede na otázky, prečo tieto symboly existujú, kde sa s nimi stretávame a čo o našom štáte vypovedajú. Zdanlivo jednoduché obrázky a melódia sa tak premenili na nositeľov histórie, tradícií a spoločných hodnôt.
Na ďalšej hodine sa slová vymenili za činy. Žiaci dostali štátne symboly rozdelené na malé štvorčeky, ktoré postupne vystrihovali a skladali nanovo. Každý kúsok mal svoje miesto a len správnym spojením vznikol známy obraz. Práca si vyžadovala sústredenie, trpezlivosť aj vzájomnú pomoc.
Pri lepení na výkres formátu A3 vládla v triede pracovná atmosféra. Niekto kontroloval poradie dielikov, iný dohliadal na presnosť, ďalší radil spolužiakom. Bez nátlaku a poučiek si žiaci opakovali podobu štátnych symbolov a zároveň si uvedomovali ich význam. Učenie prebiehalo prirodzene – cez zážitok, spoluprácu a tvorivosť.
Hotové práce zaplnili triedu a stali sa tichou pripomienkou toho, že Slovensko nie je len pojem z učebnice. Dá sa o ňom hovoriť, dá sa nad ním premýšľať a dá sa aj vytvárať – krok za krokom, dielik po dieliku.
